Ľudstvo sa ocitlo v úplne novej situácii. Dotýka sa každého, hoci nie každý ju rovnako prežíva, čo je prirodzené. Pre jedných je to „morová rana“ a „trest boží“ či dokonca nová predzvesť apokalypsy, pre druhých globálny test našej životachopnosti, pre ďalších čosi jako „dar zhora“, pretože ponúka príležitosť na zmenu, reštart, transformáciu spôsobu života, ekonomiky, politiky atď.
Pre racionalistov je to výzva na „zdisciplinovanie sa“, pre realistov výzva na „utiahnutie opaskov“, pre moralistov výzva na „zastavenie sa a stíšenie“. Pre „kamenných“ obchodníkov a podnikateľov hrozba bankrotu, pre internetových podnikateľov naopak šanca na rozvoj a nové zisky. Pre vlády všetkých štátov nevyhnutnosť konať a pre politikov všetkých spektier možnosť „zabodovať“. Pre väčšinu obyčajných ľudí po prvotnom šoku je to vykoľajenie z bežného, normálneho života, ktorému sa každý prispôsobuje podľa svojich možností a schopností. Internetové rady a návody, ako to zvládnuť, nechýbajú. Samozrejme, objavili sa prognózy každého druhu, od proroctiev, že ľudstvo už nikdy nebude, akým bolo, po scenáre, ktoré viac než krízu pandémie riešia krízu ekonomiky.
Korona-kríza priniesla teda podnety pre najrôznejšie reakcie a postoje. V tlači, domácej i svetovej, sa objavili úvahy na tému „Koľko stojí ľudský život?“, ktoré hľadajú akúsi rovnováhu medzi stratami na ľudských životov a ostatnými stratami (ekonomickými, spoločenskými, psychologickými atď.). Dospievajú k tvrdeniam, že existujú situácie, keď je vyčíslenie hodnoty ľudského života v peniazoch jednoducho nevyhnutné. Príklady podobného prístupu z histórie nechýbajú: niekdajší trh s otrokmi, kde sa legálne kupčilo s ľudskými životmi alebo na praktiky zdravotných poisťovní, ktoré legálne kalkulujú poistné za liečenie aj úmrtie či na psychologické prieskumy, ktorých výsledkom je tzv. hodnota štatistického života. A čo súčasný trh so športovcami, na ktorom sa obchodujú za takú či onakú cenu? Záverom takýchto úvah potom je, že finančná kalkulácia toho, koľko stoja opatrenia na riešenie korony, je nielen nevyhnutná, ale aj spravodlivá, pretože inak by hrozili ešte väčšie straty. Aké? Samozrejme, tiež na životoch, i keď nie kvôli korone.
Táto racionálna úvaha má, žiaľ, niekoľko zásadných problémov. Prvým je logický problém. Spočíva v protirečení medzi názvom a obsahom úvahy. Obsahom tu totiž nie je otázka, koľko stojí ľudský život, ale to, koľko stojí jeho záchrana. Alebo inak: koľko financií niekto (štát, poisťovňa) má — a je ochotný dať — na záchranu ľudského života či na kompenzáciu zaň. A to je úplne iná otázka. Niekto vie zachrániť ľudský život aj zadarmo (a nič za to nežiada), niekto ho nezachráni ani za ťažké milióny. Takže koľko potom stojí ľudský život? Samozrejme, každý stojí inak, ale od čoho to závisí? A kto to „objektívne“ zmeria? Táto otázka je absurdná. Nedávno verejnosť vzrušil prípad chlapčeka, ktorý potrebuje najdrahší liek sveta. Predstavme si, že by jeho cena prekročila stanovenú hranicu. Rozhodnutie nepreplatiť ho je totožné s rozsudkom smrti. Je možné označiť spoločnosť, ktorá to pripustí, za humánnu?
Druhým je filozofický problém. Takáto úvaha je prejavom súčasného myslenia, ktoré ovládlo svet a ktorého povahu vyjadruje slovo „dataizmus“. Všetko vidíme ako dáta a hodnotíme — pardón, meriame — cez dáta. Aj človeka a jeho život redukujeme na súbory dát, ktorými manipulujeme na rôzne účely. Pre takéto myslenie platí len to, čo je vyjadrené v slovníku dát, čísel, tabuliek, štatistík. Nečudo, že takéto myslenie sa nadchýna tým, k čomu aj chce smerovať: k nahradeniu človeka počítačom, robotom, „umelým inteligentom“. Lenže myslenie v dátach a číslach, počtoch a štatistikách nemôže nahradiť myslenie v ďalších kvalitatívnych pojmoch, ako sú pravda, dobro, krása, láska, viera, nádej, sloboda, rovnosť, bratstvo, štát, demokracia, individualita, komunita, kreativita, morálka, vedomie, myslenie, konanie, emócie, inteligencia atď. Filozofia nie je matematika a už vôbec nie štatistika. Zamieňať si ich je takisto absurdné. Ak je ľudský život vyjadriteľný peniazmi, platí preň aj teória hodnoty, inflácia, deflácia či ďalšie ekonomické kategórie? Kto bude mať právo ich počítať? A čo s ľuďmi, ktorí sa budú svojimi kvalitami výrazne vymykať štatistickému priemeru?
To otvára tretí, etický problém. Myslieť o hodnote ľudského života ako o „hodnote za peniaze“ je skutočne prejavom post-osvietenského cynického rozumu, aj keď si to nemusíme uvedomovať či pripúšťať. Peniaze sú síce úžasný ľudský vynález, ktorému vďačíme za mnohé. Peniaze sú univerzálny nástroj na dosahovanie našich cieľov, ale robiť z nich meradlo všetkého — dokonca meradlo života — znamená robiť z nich najvyššiu hodnotu ako mieru všetkých ostatných hodnôt. Hodnota ľudského života — každého bez rozdielu, v tom by sme si mali byť rovní — je finančne nevýčisliteľná, nekvantifikovateľná. Jednoducho, hodnota ľudského života ako zmyslu ľudského bytia, a hodnota peňazí ako ľudského vynálezu a prostriedku na dosahovanie ľudských cieľov, sú nesúmerateľné. Absurdita č. 3. V opačnom prípade sme ochotní pripustiť, že objednávateľ vraždy Jána Kuciaka bol nečakane v zisku, lebo dostal „dve mŕtvoly za cenu jednej“.
Myslieť o hodnote ľudského života cez peniaze je logicky, filozoficky a eticky nehumánne. V každej situácii.
Text doplňuje sérii článků v tématu Globální pandemie, lokální přístupy pohledem ze slovenské zkušenosti a perspektivy.
