Prípad Jána Kuciaka – ako to bolo?

Kuciak vyšetřováníSlovenskú opozíciu už smrť pôvodne neznámeho a zrejme obetovaného novinára a jeho snúbenice už nezaujíma. Plne sa sústreďujú na útok na vládne kreslá stupňujúcimi sa požiadavkami a absurdnými ultimátami. To je tiež odpoveď na starorímsku otázku po každej politicky motivovanej vražde – „Cui bono“, čiže „Komu to prospelo“?

 

 

 

Medzičasom sa však na verejnosť dostali informácie, z ktorých sa dá poskladať mozaika pravdepodobného priebehu brutálneho činu. Mafiáni totiž nie sú žiadni myslitelia, radi idú osvedčenou stopou, preto je ich „modus operandi“ nemenný a tým pádom čitateľný. Mafiánska poprava teda obsahuje ľahko odčítateľný rituál a stabilné symboliky.

 

 

Prečo nie slovenská mafia?

   Aj vďaka tomuto premiérovi, tomuto odstupujúcemu ministrovi vnútra a tomuto prezidentovi Policajného zboru SR bol dovŕšený rozklad všetkých významnejších mafiánskych bánd na Slovensku. Z toho vyplýva, že nielenže tu nie je nikto, kto by takýto brutálny čin vykonal, ale najmä tu nie je nikto, koho by na takýto profesionálny výkon mohol niekto objednať.

 

 

Podnet na vraždu

  Ján Kuciak patril už k novej generácii investigatívnych novinárov, ktorých už neohrozovalo mečiarovské prepojenie mafiánov, politikov a tajnej služby. Aj preto si zrejme hroziace nebezpečenstvo nepripúšťal.

 

  A treba konečne jasne povedať – bol to neznámy novinár. Na stopu prerastania kalábrijskej mafie do podnikania na východe Slovenska a čudné prepojenia až do kancelárie premiéra ho zrejme nasmerovali jeho ďaleko skúsenejší kolegovia. Jeden práve skončil v najčítanejšom týždenníku a druhý po sérii súdov a vyhrážaní (aj vďaka jeho veľmi neštandardnému prístupu k tajne získaným materiálom, viď kauza Gorila) v mohli v dobrej vôli ponúkať svoje rozpracované témy. Obaja pracovali s informátormi a utajenými zdrojmi a ovládajú zásady bezpečnej práce v takomto prostredí. Kuciak, podľa vyjadrení z jeho redakcie, bol pravý opak – pracoval hlavne s otvorenými zdrojmi. Toto zrejme mal byť jeho prvý kontakt s investigatívou prvej línie. A je možné, že práve to sa mu stalo osudným.

 

 

Prečo to urobili?

   Páchateľov tlačil čas, lebo Ján Kuciak sa chystal dokončiť svoje pátranie na východe Slovenska už v najbližších dňoch. Preto zrejme spanikárili.

 

   Rozhodujúcim a osudným mohlo byť prebehnutie informátora na druhú stranu. Na prvej tlačovke po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice sám Ivan Mego opisoval prípad (opísaný ním tiež v pripravovanej novej sérii TV dokumentov), kedy mu takýto informátor opísal šesť mafiánskych vrážd do detailov. A potom bol veľmi rozhorčený, že to novinár chce aj zverejniť. Mafiánskou chorobou je chválenkárstvo – je ale tiež súčasťou ich taktiky ohurovať svoje okolie a upevňovať si tým postavenie vo vlastnej bande aj celom podsvetí. Rovnako sa pôvodne rečný informátor mohol zľaknúť, že ak sa Kuciakov článok zverejní, postihnutí si ľahko domyslia, odkiaľ vietor fúka. Tak sa pravdepodobne šiel preventívne udať s logickou ponukou „nápravy“ svojej chyby tým, že pomôže novinára zastaviť. Ten mu zjavne dôveroval a preto ho mohol v neskorých večerných hodinách bez obáv vpustiť domov, čo by jeho skúsenejší kolegovia iste nikdy neurobili.

 

   Na podnet informátora-prebehlíka potom už museli dotknutí mafiáni informovať základňu v Taliansku. A tam niektorý boss, neznalý situácie na Slovensku a zalarmovaný rovnakými informáciami zo zdrojov talianskej prokuratúry či polície, mohol vydať pokyn na vraždu. A vyslať zabijaka.

 

   Veď v samotnom Taliansku je ohrozenie novinárov zo strany mafie tak bežné a stokrát brutálne potvrdené, že aktéri vraždy si vôbec neuvedomili, že práve táto dvojnásobná vražda vyvolá taký obrovský ohlas nielen na Slovensku, ale dokonca za hranicami. Ale už sme si povedali, že mafiáni nie sú práve myslitelia, konajú rutinne. A aj preto robia chyby...

 

 

Mýtus o zlyhaní polície pred vraždou

   Kolegovia Kuciaka sa hneď pri prvej tlačovke oborili na prezidenta PZ generála Gašpara, že Polícia vraj zlyhala práve v tomto prípade, keďže podal Trestné oznámenie o nebezpečnom vyhrážaní. Lenže to bola dnes už jasná falošná stopa.

 

Znovu treba zopakovať jasne – Ján Kuciak bol neznámy novinár. A nikdy pred tým u nás, ani v okolitých krajinách k niečomu takémuto nedošlo. Preto to nikto nemohol predpokladať. Polícia nemala dôvod zasahovať aj vďaka neblahému zvyku investigatívnych novinárov zatajovať témy svojich mediálnych „bômb“ pred uverejnením. Je možné, že keby podal Ján Kucia Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a uviedol pri tom svoje poznatky o kalábrijskej mafii, NAKA by spozornela. Ale to sa zjavne nestalo.

 

 

Mýtus o ohrození nezávislého vyšetrovania

  Tento zločin je spolitizovaný opozíciou do absurdna. Jačia, ževraj vyšetrovanie nemôže byť nezávislé, ale sami robia všetko preto, aby bolo závislé od nich. Prezident Kiska žiadal absurdné Memorandum, že nikto nebude do vyšetrovania zasahovať, čím vedome a verejne kriminalizuje vyšetrovateľov, ako keby niekto uprostred tej mediálnej hystérie si vôbec trúfol vyšetrovaniu brániť. Naopak, je výsostným záujmom tejto vlády vedenej stranou Smer-SD, aby sa páchateľ našiel čím skôr. Ale tiež sú viazaní zákonnými postupmi a nemôžu si dovoliť ukázať na niekoho, koho nevina sa neskôr preukáže. Zmeny na postoch ministra a prezidenta PZ SR každé úsilie môžu len zneistieť, či zmariť tým, že nevyhnutne nastane vákuum, kým sa nový minister a prezident PZ SR zorientujú práve v tých postupoch, aj keby nakrásne chceli to najlepšie. Toto vyšetrovanie bude nezávislé hlavne, keď sa do toho nebude starať opozícia.

 

 

Mýtus o spásonosnej zahraničnej pomoci vyšetrovaniu

  Všetci doteraz médiami oslovení odborníci sa jednoznačne vyjadrili, že takáto opozíciou velebená spása má jasné limity. Vyšetrovanie vo vnútri každej krajiny môže efektívne a aktívne vykonávať len tamojšia Polícia. Zahraniční vyšetrovatelia tu teda nič nevyšetria, môžu len dodať informácie zvonku. A to sa iste deje. Môžu tiež poskytnúť akési špeciálne prístrojové vybavenie. Ale to je všetko. Rozhodujúcu úlohu majú vždy a v každej krajine domáci vyšetrovatelia.

 

 

Mýtus o odpočúvaní

   Je logické, že medzi prvé kroky vyšetrovania štandardne patrí preverenie komunikácie obetí. Kľúčový by bol teda mobil novinára, ak ho nezhabali vražední útočníci.

   Ak by to aj urobili, tak by sa celá tá komunikácia dala odstopovať u mobilného operátora.

   Tam sa tiež dajú odsledovať volania možných objednávateľov, alebo aspoň sprostredkovateľov dvojnásobnej vraždy.

   Lenže to u nás podlieha nevídanej byrokracii a aj po jej prekonaní, môže prísť sklamanie. Mobil Volavky bol buď s utajeným číslom alebo už neexistuje.

A hlavne, ak by Polícia novinára odpočúvala, už by Volavku mali.

 

  Takéto odpočúvanie je vysoko nepravdepodobné, pretože naň nemala Polícia žiadny oficiálny dôvod, ktorý by schválil sudca. A v dnešnej dobe, kedy majú investigatívni novinári medzi policajtmi a v tajnej službe už pomaly viac informátorov, než kedy mali mafiáni, by si nikto netrúfol niečo také robiť na vlastnú päsť.

 

 

Mýtus o prepojení talianskych mafiánov na vládu

  Ak chceme hľadať prepojenie mafiánov na najvyššiu politiku, stačí sa ísť pozrieť na istého multitatka, ktorý do parlamentu so sebou bez hanby doviedol dokonca notorickú milenku mafiánskych bossov. A práve ten jačí, ževraj vláda má niečo s mafiánmi? Neuveriteľné!

 

Stopa Jasaň – Trošková je dobrá do bulváru. Mafiánska milenka v náručí premiéra – hotová melodráma na prvú stranu. Ale realita je omnoho strohejšia. Už to povedal tuším poslanec Krajňák, že aj jeho hoci len ako pracovníka ministerstva, kontaktovala SIS, aby ho upozornila, že je pozvaný na spoločenskú udalosť za účasti mafiánskych bossov. O to viac by sa starala, aby sa do blízkosti premiéra nedostal niekto, kto by ho v tomto smere mohol ovplyvňovať.

 

Kontakty Jasaňa a Troškovej na kalábrijských mafiánov musela preverovať NBS. Zjavne dospela k záveru, že ich niekoľko rokov staré kontakty na Talianov nepredstavujú reálnu hrozbu.

 

Robert Fico urobil nepochybne neodpustiteľnú chybu, že si nechal dôjsť Troškovú až na telo a to verejnou funkciou zo štátnych prostriedkov. Mohol sa poučiť od Mečiara a jeho „poradkyne pre všetko“, ale aj od bývalého českého premiéra Nečasa. Nepodceňujme však fakt, že choré nápady feminizmu sa veľmi zhodujú s ambicióznosťou niektorých dám kyprých vnád. A tie vedia využívať mužské slabiny. To neospravedlňujem, vysvetľujem. Bola to kardinálna chyba inak politika európskeho formátu, aký tu ešte nebol a dlho nebude.

 

 

Milión na drevo

  Keď si tú chybu premiér Fico uvedomil, urobil demonštratívne, priam hysterické gesto, ponuky milióna eur za stopu k páchateľom. Ako sme si už povedali – naši (tie zvyšky, čo ešte prežívajú aj vďaka sudcovi Harabinovi a jeho záľube exhibovať na zvlášť drastických príkladoch) by si radi privyrobili, ale môžu tak akurát zviesť vyšetrovanie na falošnú stopu. A ak ide o kalábrijskú mafiu, tam sa ťažko niekto odhodlá prehovoriť.

 

Bolo to márne, prázdne gesto.

 

Nič to ale nemení na fakte, že je to jediný slovenský politik európskeho formátu po roku 1989 z dôvodov, ktoré som už opísal, a ešte dlho za neho nebude náhrada.

 

P.S.: Odvolávať úspešnú vládu prosperujúcej krajiny kvôli pôvodne neznámemu novinárovi je absurdné. Hneď to ale naberá logiku riadeného prevratu, ak si uvedomíme, že globalizačná klika zatúžila po Novej studenej vojne, aby mohli opäť zbrojiť, rozdeľovať svet a tým ho ovládať. A ako sa im darí! Už vyrábajú predražené super-zbrane a ohrozujú mier na svete (ako konštatoval celosvetový prieskum americkej agentúry). Opäť tak oživli už pomaly zabudnuté inštitúcie pôvodnej Studenej vojny, ako sú „diverzné centrály“ ovládajúce „spiacich agentov“. Ako rýchlo potom pochopíme vzorne úlohy plniace figúrky vopred jasného scenára – Kiska, Šebej, Žitňanská... Pribudli trolovia ako Hríb (o ktorého konšpiračných teóriách si povieme nabudúce) a odrazu pochopíme, ako neznámy „chlapec z ulice“ dokáže nalákať desaťtisíce naivistov do ulíc a vie ako má ten scenár naplniť stupňujúcimi sa požiadavkami. A odrazu pochopíme aj to, že tu máme demonštrácie nie za „Slušné Slovensko“ ale za „POslušné Slovensko“. Paradoxne, nepoučil sa ani Ján Budaj, že pokusy konať slobodne v mene malého národa sa trestajú a že hrdina revolúcie môže byť v okamihu opatlaný nezmyselnými nálepkami, ktoré umožnia, aby bol nahradený poslušnými, ktorí sa na svoje karikatúrne úlohy už trasú. Ako bol pre „vzorovú demokraciu“ dobrý krvavý diktátor Pinochet, tak sa dnes údajne proti mafii aktivuje bývalý mafián s bizarným vzťahom k antikoncepcii.

 

A nezabúdajme na čudných organizátorov protestov. Vyskočia nečakane priam s kanála, neznámi, nečitateľní, ale plniaci vzorne scenár destabilizácie krajiny. Akonáhle regulárne zvolená vláda splní svoje požiadavky, prídu s novými. A stupňujú ich. Chceli odstúpenie ministra vnútra. Keď sa tak stalo, chceli odstúpenie predsedu vlády. Keď sa tak stalo a chystá sa zásadná rekonštrukcia celej vlády, už im to nestačí. Chcú za každú cenu predčasné voľby. Ale tie hrozia, že sa nové strany nestihnú etablovať a nastalý chaos zneužijú bizarné strany jedného vodcu a fakticky aj člena, ako je neriadená strela Matovič alebo mafiózo s harémom. Ústavné postupy sú cudzie organizátorom protestov, aj týmto bizarným straničkám. . Zneužívajú protesty na úplný rozklad štátu. A bude horšie...

 

 

 

AddThis Social Bookmark Button

Předplatné Literárních novin můžete objednat zde.

Aktualizováno ( Čtvrtek, 15 Březen 2018 11:35 )  

banner Pidivadlo

Partneři

FOK
Logo Pismo black WEB