Zákulisí spisovatele



 

Murín Gustav ve ZvolenuObvykle publikujeme recenze, ukázky z knih nebo píšeme o spisovatelích, o jejich životě, strastech a radostech. Málokdy se však dozvíme a píšeme o jejich vztahu ke čtenáři a vztahu čtenáře ke spisovateli. Nyní toto zákulísí poodhalil a přiblížil náš slovenský kolega a spisovatel Gustáv Murín (vlevo na snímku).

 

 

 

Podpíšte sa, prosím!

Vstupujeme do najhektickejšieho obdobia na knižnom trhu. Za posledných tridsať dní roku sa predá viac kníh, než sa celý jeho zvyšok. A aby medzi tie predané tituly patril aj ten váš, musí sa čitateľ aspoň dozvedieť, že vôbec vyšiel!

 

Dovoľte mi preto, aby som uviedol príklady aspoň tých, kde som pri svojej nedávnej okružnej jazde Slovenskom s mojou najnovšou knihou našiel obdivuhodný prístup ku knihám, viz ZDE

 

Každého autora poteší, keď ho čitatelia žiadajú o venovanie a podpis do knihy. Len raz som počul, že sa pomstychtiví básnici postavili do radu na autogramiádu im známej poetke a keď na tú radu prišli, na otázku „Podpísať?“, odpovedali: „Nie, vrátiť“. Ale to sú extrémy.

 

Častejšie sa našinec stretne s dilemou, či vôbec organizovať autogramiádu. Veď v dnešnej dobe aj úspešný autor môže na vopred ohlásenej autogramiáde očakávať len zopár vytrvalcov. A predsa je riešenie – neohlásená autogramiáda.

 

Tento princíp používam, keď som na šnúre besied a mám niekoľko veľkých kníhkupectiev po ceste. Veď nemusia byť čitatelia pri tom, keď niekoľko výtlačkov podpíšete s obecným venovaním. Má to význam, keďže ste v osobnom kontakte s tými, ktoré vaše knihy predávajú a ktorým takto vyjadrujete úctu k ich práci. Ich naopak teší, že za knihami vidia aj konkrétnu osobu. Podpísaným knihám sa vždy venuje zvláštna pozornosť. Buď sú vystavené zvlášť, alebo majú extra nálepku. Rozhodne to zvyšuje pozornosť k vašim knihám predávajúcich, aj kupujúcich. A milým bonusom je, keď podpisujete a náhodne prítomný čitateľ si hneď vypýta venovanie a knihu kúpi. Aj tu platí, že keď neprší, nech aspoň kape...

 

 

Neuveriteľné v Prešove, zdupľované v Poprade

Keď už máte za sebou desiatky besied doma a čítačiek v zahraničí, viete odhadnúť, kto sa objaví v publiku. Ale tentoraz som v knižnici v Prešove vážne zaváhal. To vám predsa udrie do očí, keď sa v hľadisku zjavia traja potetovanci. A prví sa ponúkli k zadarmo podávanej káve, čo je vo väzení vzácny a cenený artikel. Ale keď som videl, že knihovníčky sa neznepokojujú, tak som odbesedoval v pohode. Až po skončení mi prezradili, že majú unikátnu spoluprácu s miestnou väznicou. A tak väzni s otvoreným režimom môžu prísť na priepustku, dobrovoľne a podľa vlastného výberu, na podujatia knižnice. Úžasné!

 

V čerstvo a veľkoryso vynovenej Podtatranskej knižnici v Poprade opäť registrujem neobvyklých návštevníkov. To pod dohľadom pani Zuzany prišli jej zverenci v rámci unikátnej spolupráce so sociálnymi službami v programe pre postihnutých „Biblioterapia“. Kto neobíde Slovensko po knižniciach, ani netuší aké úžasné programy na podporu literatúry dokážu zorganizovať.

 

 

Knižnice vo svete

Keď chodíte po svete, máte možnosť porovnávať. Vchod knižnice v Iowa City je z tehál a každá tá tehla vo vchodovom múre nesie meno niektorého miestneho donátora. Bol som aj v ohromujúco veľkej newyorskej Public Library, kde vtedy pracoval prívetivý Slovák. Ale silne na mňa zapôsobila návšteva v zastrčenom gruzínskom mestečku Martvili, v provincii Mingrelia. Priviedla ma tam riaditeľka vydavateľstva Zväzu gruzínskych spisovateľov. Je to jej rodná obec, priviezli sme knihy. Bola to prikrčená budova uprostred malého, spustnutého parčíku. Vnútri bola veľká miestnosť, kde boli kancelárske stoly po bokoch a oproti vchodu police s výstavnými knihami. Tie police boli odspodu vlhkosťou rozpadnuté a tak ich podopierali tehly. Vedúca knižnice sa ma spýtala, či by som si chcel obzrieť ich knižnicu. Samozrejme som súhlasil. Voviedla ma teda dverami do – pivnice? Tak vyzerala tá prízemná miestnosť. Cez malé okienka bolo ledva vidieť, lámp bolo poskromne. Natesno nastavané hrubé drevené regále sa prehýbali pod knihami, ktoré boli evidentne desaťročia staré. A na viacerých bola pavučina...

 

Úplne opačný pohľad sa mi naskytol v slovinskom mestečku Grosuplje – knižnica moderná, vzdušná, veľkoryso stavaná.

 

Naše knižnice sú niekde medzi tou gruzínskou a slovinskou, ale podstatne bližšie k tej druhej. Napríklad v spomínanom Poprade nájdete veľmi vzdušné a veľkorysé priestorové riešenie. Detské oddelenie je plné plyšákov a atrakcií pre najmenších čitateľov. Pri „Noci s Andersenom“ organizujú vedomostnú súťaž družstiev „Milujem knižnicu“ a kvôli napätiu využívajú na záver aj „koleso šťastia“. Pri mojej návšteve bola práve inštalovaná výstava krojovaných bábik.

 

A to je ďalší málo nám aspekt našich knižníc – sú centrami kultúry.

 

 

Knižnica v číslach

Len pre predstavu akým kultúrnym fenoménom je knižnica pre široké okolie, som si opísal tieto ročné štatistiky Ľubovnianskej knižnice v Starej Ľubovni: za rok zorganizovali 315 podujatí (teda 1,31 denne!), majú 51 458 užívateľov (214,41 denne), 146 210 výpožičiek (609, 21 denne) a nakúpili za rok 2 075 kníh v priemernej cene 8,20 eur. Deti majú extra preukazy, kde sa zaznamenáva, čo prečítali, ale musia vedieť zrekapitulovať aj ich stručný obsah a za to dostávajú drobné odmeny. Nádejné je, že v jednom roku túto súťaž vyhrali aj rómske deti. Nemôžeme sa teda čudovať, že burza vyradených kníh tu má 100% úspešnosť. Ich originálnym podujatím je „Stonožkové čítanie“ pre 8-mi ročník základných škôl. Miestna Základná umelecká škola vyrobila stonožku z PET fliaš, do každej vložili lístoček od jedného dieťaťa s poznámkou, aká kniha sa mu páčila. A s touto stonožkou pochodovali až pred Mestský úrad, kde boli prijatí primátorom a poslancami. Robia akcie pre seniorov, ako napríklad „Retro 70. roky“ s dobovými predmetmi a oblečením. A chystajú tematický večer „Svadby“, kde každý prinesie svoje fotografie zo svojej svadby. Nie je to úžasné?!

 

 

Kuriozity po ceste

V už spomínanom Poprade som si uvedomil pozitívny paradox malých besied. Keď nemáte štandardné publikum, môže byť aj beseda neštandardná. A keďže ako prvá prišla pani Jolanka o paličke, nehovorili sme hneď o Černobyle, ale o dlhovekosti a to tak dlho, až sa miesta nakoniec zaplnili. A keď sme skončili, viacerí sa zdvihli a išli si hneď požičať niektorú moju knihu. V tomto smere rád spomínam aj na besedu vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne. Prišlo na ňu poobede tuším akurát päť žien (téma bola podľa mojej knihy „Prvá pomoc pri partnerských problémoch“) a tak som si dovolili netradičný odskok a vyzval som túto takmer rodinnú spoločnosť, aby sme si zaspomínali, kto mal akú svadbu. To som sa dozvedel vecí! Veď spisovateľ na svojich cestách má nielen hovoriť, ale aj načúvať...

 

 

Optimizmus na záver

Od roku 1989 počúvame plače o tom, ak upadá čítanie kníh u nás. Dosť som o tom popísal vo svojej knihe literárnych esejí s príznačným názvom „Všetko je inak“. A na záver tejto trilógie vám môžem uviesť neuveriteľný, unikátny a skutočný pozitívny príklad zo Spišskej Novej Vsi – premenu miestnej krčmy na knižnicu! Za touto príkladnou metamorfózou stoja dvaja muži – primátor PhDr. Ján Volný, PhD. a riaditeľ knižnice PhDr. Jozef Lapšanský, Ph.D. Na sídlisku Mier pôvodná pobočka knižnice, ktorú založili pred 30 rokmi, ustúpila novodobému podnikateľstvu a jej zvyšky dožívali posledných šesť rokov v prerobenej šatni miestneho kina. Na podnet pána primátora Volného krčme vypovedali nájom a získané priestory premenili tak na miestnu pobočku mestskej knižnice. Už tento čin je príkladom k nasledovaniu. Navyše odmenený tým, že tu detské oddelenie zaznamenáva nárast čitateľov! Nezabúdajú ani na seniorov a knižnica organizuje pre miestny Domov dôchodcov aj pre stacionár mentálne postihnutých každý mesiac vystúpenia žiakov umeleckej školy.

 

Čo dodať? Je čas vianočného knižného trhu, najvyšší čas vyraziť medzi čitateľov, ale napríklad aj do kníhkupectiev podpísať vaše knižky. Tak teda vpred!

 

 

 

AddThis Social Bookmark Button

Předplatné Literárních novin můžete objednat zde.

Aktualizováno ( Pondělí, 03 Prosinec 2018 13:11 )  

banner Pidivadlo

Partneři

FOK
Logo Pismo black WEB