Od bilancování k nominacím (3x na téma Magnesia Litera 2018)



Janáček Pavel foto Petr NagyPočátkem loňského prosince proběhla v pražském Ústavu pro českou literaturu AV ČR veřejná diskuze o událostech české literatury uplynulého roku, nazvaná Česká literatura 2017: první bilance. Hlavními hosty každoročně pořádané debaty, moderované ředitele ÚČL AV ČR Pavlem Janáčkem, byli tentokrát slovakisté z Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislavě – Ivana Taranenková (a její Teze k próze) a Radoslav Passia (se svými Tezemi k poezii) –, s nimiž dále diskutovali Lubomír Machala z FF UP v Olomouci a Michal Jareš z ÚČL AV ČR. Na uvedenou čtveřici odborníků jsem se nyní obrátil s prosbou o komentář k nedávno zveřejněným nominacím na ceny Magnesia Litera 2018 – a jsem velmi rád, že s výjimkou Michala Jareše, který se svou sbírkou Začátek eposu (Trigon 2017) figuruje mezi nominovanými autory, nezůstala má troufalá žádost oslyšena...

 

 

 

LUBOMÍR MACHALA:

Jsa vyzván editorem Biblia, takto přílohy Literárních novin, abych se, coby účastník prvního bilancování české básnické a prozaické úrody roku 2017, vyjádřil k nedávno zveřejněným nominacím na ceny Magnesia Litera, činím tak, aniž bych k tomuto počínání měl nějaké zvláštní osobní puzení. Dlouholetá zkušenost totiž praví, že výsledky jednání porot, ať už předběžné, či definitivní, jsou příliš snadným a oblíbeným terčem, ostřelovatelným z jakékoliv pozice. O složení porot ani nemluvě.

 

Ve dvou myslím nejsledovanějších kategoriích, tedy v Liteře za poezii a Liteře za prózu, nelze přehlédnout fakt, že z devíti nominovaných knih jich sedm figurovalo rovněž v našem prvobilančním výběru, třebaže já bych z próz kromě Pánkovy Lásky v čase globálních klimatických změn preferoval spíše tituly jiné, např. Borkovcovo Lido di Dante anebo Charvátův Eskejp. Dvě knihy, které neobsahuje „top twenty“ z První bilance (prózy Petry Soukupové Nejlepší pro všechny a Lucie Faulerové Lapači prachu), nebyly v čase uzávěrky našeho výběru ještě vydány. Mrzí mne, že v prosincové bilanční diskusi jsem už nedostal prostor, abych upozornil na „Lapače“, jak jsem se chystal, teď bych byl za borce. Anebo taky za podezřelého, protože onu debutovou prózu Lucie Faulerové od té doby chválím, kudy chodím. Pro jistotu tedy veřejně doznávám, Lucie Faulerová je mojí bývalou studentkou, ale o tom, že píše, jsem neměl nejmenšího tušení. Román Lapači prachu byl tedy pro mne zjevením z čistého nebe, které mi uhranulo po všech stránkách tak intenzivně, jako tomu bylo před mnoha lety v případě debutu Edgara Dutky U útulku pět, anebo před ještě více lety u prvotiny Antonína Bajaji Mluviti stříbro.

 

Aby toho nebylo málo, tak i v trojici básnických knih nominovaných na Moleskine Literu za poezii (ano, básnická tvorba vskutku má v rámci ML od letoška svého zvláštního sponzora) nacházím dalšího svého absolventa Michala Jareše. Jak vysvětlit, že jeho Začátek eposu považuji za dílo hodné nejvyššího ocenění v dané souvislosti, aniž bych umocnil podezření z pozitivní podjatosti??? Není jiné cesty, milí čtenáři, než že si inkriminované tituly sami přečtete a na jejich kvality, či nedostatky si vytvoříte vlastní názor.

 

zleva Michal Jareš a Lubomír Machala

 

 



 

 

 

 

 

 

 

RADOSLAV PASSIA:

Tohtoročné nominácie na cenu Moleskine Litera za poezii nie sú zvlášť prekvapujúce. Porota vsadila na známe mená zo strednej a mladšej generácie básnikov. Osobne by som ako o dobrých kandidátoch do finálovej trojky uvažoval aj o Petrovi Hruškovi a Ondřejovi Buddeusovi.

 

V zbierke-básnickom zápisníku Milana Děžinského (*1974) Obcházení ostrova. Básně z let 2011–2016 majú dôležitú úlohu motívy cesty, pohybu, obkružovania priestoru, no z týchto dynamických koordinát sa celkovo vynára pocit stálosti, ktorá sa vyjavuje cez každodennosť: „Přejde tisíc let a vše bude stejně.“ Z tejto stálosti, či nehybnosti presvitajú mrazivé okamihy večnosti: „kostlivec v chlapci skáče na houpačce“. Děžinský má zmysel pre výrazne auditívnu metaforiku a z nej vytvára pocit ticha, evokuje pohyb v atmosfére nehybnosti. Tento pohyb je často substantizovaný, úzko spojený s prírodným svetom, nebadateľný a pozvoľný, odhaľujúci skryté chyby („Vše tu rezaví a obnažuje vrstvy“). S pohybom súvisí pocit slobody, ktorá sa u Děžinského karikatúrne obracia naruby. No v zbierke nájdeme aj motívy civilne podaného, nenápadného, napríklad rodinného šťastia.

 

Zbierka Ondřeja Hanusa (*1987) Volné verše. Básně z let 2009–2017 predstavuje posun v jeho poetike v porovnaní s predošlými knihami (zmena viazaného verša na voľný) a je venovaná „ženám“, čo odráža aj východiskovú obraznosť tejto knižky založenú na telesnosti, na procesoch a stavoch ženského tela, ktoré v ňom hrajú významnú úlohu a smerujú až k psychoanalytickým momentom a expresívnemu výrazu. Tri rôznorodé mottá: Rilke, Hrabal, Master´s Hammer (čs. blackmetalová kapela) určujú aj motivicko-výrazovú pestrosť zbierky, v ktorej od pomerne vágneho abstraktného básnenia na témy večnosti, smrti, ohňa, slova a pod. prechádza do civilnej básnickej topografie konkrétneho mestského priestoru (časť Branická). Záver zbierky tvoria básne na sonetovom pôdoryse, naturálne telesné, sexuálne relatívne otvorené, vystavané na intelektuálnej lexike, v ktorých sa objavuje aj hypostazovaný subjekt Třetí. Tam básnik občas neodolá a ponúkne nám samoúčelné jazykové „objavy“ (distinktivní krysy) a klišé („a proto je nedustojné psát básně po třicítce“, „dejte mi pokoj s poezií“). Jazyk, text, písanie u Hanusa priamo súvisia s telom a sú zdrojom nespokojnosti, odporu a zlyhávania. Jazyk je „největší selhání lidstva“.

 

Začátek eposu Michala Jareša (*1973), ktorý sa touto zbierkou po rokoch „vracia“ do poézie ako autor, odlišuje od predošlých kníh jednak používanie viazaného verša, širší epický nádych autora, ako aj výraznejšia formálna zovretosť zbierky, ktorá má blízko k ucelenej básnickej skladbe. Do epicko-mýtického rámca (úvodná časť Peklo je akými in medias res uvedením do predošlej životnej situácie lyrického subjektu; záverečná časť Začátek eposu je potom začiatkom nového príbehu) sú vložené krátke básne s jemnými postrehmi, civilizačno-intímnymi témami, zrejmá je vedomá snaha básnicky premýšľať zdanlivo uzavreté témy (báseň Čechy). Tieto texty z oddielu Picí miska sa opierajú o precízny, krehký jazyk, chcelo by sa povedať, že ide o jazyk, ktorý ešte stojí o krásu. Je to kniha z obdobia „uprostred“, na ceste z Pekla do nového života „se stálým voláním posledního slova které zní S´[mrt]“ (doplnil RP).

 

zleva Radoslav Passia a Ivana Taranenková

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

IVANA TARANENKOVÁ:

Na vzrastajúci význam literárnych cien v kultúrnej prevádzke poukazujú čoraz výraznejšie diskusie o finalistoch, ktoré prichádzajú po ich vyhlásení. Hovorí sa o tých, čo sa tam dostať mali, o tých, ktorí sú vo výbere navyše či nespravodlivo. Vlaňajšia finálová desiatka slovenskej literárnej ceny Anasoft litera napríklad vzbudila polemický ohlas, pretože sa tam ocitol mysteriózny thriller Jozefa Kariku. Mnohí predstavitelia literárnej scény považovali prítomnosť populárneho literárneho žánru v tomto kontexte ešte stále za nepatričnú. V súvislosti s cenou Man Booker sa vyskytli dokonca hlasy, ktoré upozorňovali na to, že literárne ceny spisovateľov len korumpujú a od literatúry samotnej odvádzajú pozornosť. To však nič nemení na skutočnosti, že ocenenia sa – aj keď v takom limitovanom priestore, ako je kontext menších kultúr – stali súčasťou marketingovej stratégie a prostriedkom zväčšovania kultúrneho, resp. sociálneho kapitálu.

 

Priznám sa, nie som veľká priaznivkyňa kritiky rozhodnutia porotcov, pretože beriem do úvahy, že sa na jeho výslednej podobe kompetentného hodnotenia podpisuje aj nutnosť kompromisu. Keď ma oslovia, aby som sa vyjadrila k finalistom literárnej ceny, považujem za potrebné pripomenúť, že literatúra sa nedá hodnotiť podľa objektívneho meradla, neexistuje na to žiadny „parížsky meter“. Tento typ rozhodnutia je vždy dohodou medzi subjektívnymi pohľadmi na literárne texty, ktoré by ale mali byť jasne zdôvodnené – medzi členmi poroty i navonok. Výraznú rolu tu zohráva aj fakt, že finálové desiatky, päťky, trojky literárnych cien v ďalšom pláne aj komunikujú, aké sú aktuálne, prípadne najevidentnejšie tendencie – minimálne v oblasti prózy či poézie. Do hry sa dostávajú i iné, ako literárne kritériá a tituly, ktoré sa do finále nedostali nemusia byť preto horšou literatúrou.

 

Štruktúra Magnesie Litera je o poznanie zložitejšia ako v prípade iných literárnych cien, pozornosť kultúrnej verejnosti sa ale väčšinou sústreďuje na kategóriu prózy. V súvislosti s týmto ročníkom je táto pozornosť, prípadne polemiky spojené s prozaickou kategóriou výraznejšia. Tituly vo finále a aj tie, ktoré sa tam nedostali, sú, zdá sa, výrazom rozhodnutia poroty zvýrazniť autorov mladšej či mladšej strednej generácie či poukázať na to, že v súčasnej próze sú rôznorodejšie tendencie, prípadne zviditeľniť mená, na ktoré sa doteraz v kontexte literárnych cien nedostalo. Takéto riešenie je legitímne, aj keď sa s ním nemusí každý stotožniť.

 

Môžem sa tešiť, že sa vo výbere ocitli naši favoriti – v mojom prípade je to Anna Bolavá, Josef Pánek –, môžem ľutovať, že výber nebol diferencovanejší a nevtiahol do hry i menej mainstreamové prozaické hlasy – viem si predstaviť medzi finalistami aj Boženu Správcovú či Daniela Hradeckého. A nad niektorými titulmi sa môžem pozastaviť. Ale nakoniec, literárne ceny sú len jedným z možných faktorov pri orientácii v súčasnej literatúre – tým podstatným by mala zostať vlastná radosť z čítania.

 

NOMINACE LITERA ZA PRÓZU

Anna Bolavá: Ke dnu (Odeon)
Lucie Faulerová: Lapači prachu (Torst)
Ondřej Horák: Nebožtík (Akropolis)
Ivana Myšková: Bílá zvířata jsou velmi často hluchá (Host)
Josef Pánek: Láska v době globálních klimatických změn (Argo)
Petra Soukupová: Nejlepší pro všechny (Host)

 

POROTA

Petr Fischer (literární kritik a publicista), Emil Hakl (spisovatel), Doris Kouba (překladatelka z češtiny), Aleš Merenus (Ústav pro českou literaturu AV), Ondřej Nezbeda (literární kritik a publicista)

 

NOMINACE MOLESKINE LITERATURA ZA POEZII

Milan Děžinský: Obcházení ostrova (Host)
Ondřej Hanus: Volné verše (Host)
Michal Jareš: Začátek eposu (Trigon)

 

POROTA

Radek Fridrich (básník), Milena Fucimanová (básnířka a publicistka), Tomáš Gabriel (básník a kritik), Radek Malý (básník), Alois Marhoul (básník)

 

Více k nominacím na ceny Magnesia Litera 2018  ZDE:

 

 

 

 

AddThis Social Bookmark Button

Předplatné Literárních novin můžete objednat zde.

Aktualizováno ( Středa, 21 Březen 2018 15:20 )  

banner Pidivadlo

Partneři

FOK
Logo Pismo black WEB