Mantra svetových vedeckých vydavateľstiev

Email Tisk PDF


vydavatelé logaNa slovenských vysokých školách, ale aj vo výskumných ústavoch Slovenskej akadémie vied, je momentálne mánia, alebo ak použijem vo verejnom priestore obľúbený výraz mantra. Byť svetový! Nech to stojí čo to stojí! V hinduizme je mantra hymnus, ktorý je odriekaný a vibrovaním opakovaný ako modlitba alebo zariekanie. Podstata mantry je v tom, aby slovenskí pedagógovia a vedci publikovali v najväčších vedeckých vydavateľstvách vo vyspelých krajinách.

 

 


Pozrime sa ako fungujú tieto vydavateľstvá z hľadiska podnikateľského modelu. Je medzi nimi päť žralokov, ktorí sa snažia zjesť čo najviac. Ich sumárny zisk z vedeckých publikácií za rok 2015 sa odhaduje na 10 mld. USD. Dnes vo svete existuje päť najväčších vedeckých vydavateľstiev. Sú to Elsevier, Springer, Wiley, Taylor & Francis и Sage. Kontrolujú približne 50 % vedeckých článkov, ale súčasne až 70 % vedeckých prác z oblasti chémie, iných prírodných vied, či sociálnych vied. Je to spojené s podnikateľským modelom vedeckých vydavateľstiev, ktorý sa vytvoril počas celého XX. storočia. Počas neho vedecké vydavateľstvá postupne kúpili väčšinu samostatných vedeckých časopisov s vedecké vydavateľstvá rôzneho typu. Začiatkom sedemdesiatych rokov vyššie uvedené vydavateľstvá kontrolovali približne 20 % zverejnených vedeckých prác. Čakala ich dlhá cesta ku kontrole, ktorý má dnes vlastnosti oligopolu. Oligopol je jeden z typov nedokonalej konkurencie. Málo predávajúcich ponúka podobné tovary. Málo firiem môže vytvoriť kartel, teda dohodu o cenách.


ELSEVIER
Elsevier - je jedno z najstarších vedeckých vydavateľstiev. Založili ho v roku 1880. Dnes je súčasťou RELX Group. Je to nadnárodná firma, ktorá vznikla v dôsledku spojenia firiem Reed International a Elsevier NV. Najprv malo lokálny charakter. Vydávalo knihy o holandskom umení, literatúre a ilustrované encyklopédie. V roku 1930 malo vydavateľstvo veľa nepredaných zásob a súčasne veľký nesplatený úver. Vydavateľstvo sa odrazilo od dna keď sa začalo orientovať na zahraničné trhy. V Belgicku a Nemecku sa začalo orientovať na knihy pre lekárov, históriu a technológie. Vydavateľstvo otvorilo pobočky v Londýne a New Yorku. Po 2. svetovej vojne, presne 27. októbra 1945 začalo vydávať rovnomenný vedecký týždenník. V roku 1947 začal Elsevier vydávať prvý vedecký časopis v angličtine Biochimica ЕТ Biophysica Acta. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch kupovalo od vedeckých nekomerčných organizácií. To umožnilo v budúcnosti zvýšiť predplatné a súčasne nestratiť publikum.
V roku 1991 Elsevier kúpil od Roberta Maxwella (vlastným menom Abraham Leib Hoch, alebo Ján Ludvík Hoch), ktorý sa pochádzal z obce Slatinské doly v Podkarpatskej Rusi, jeho vydavateľstvo Pergamon Press. V roku 1997 Elsevier spúšťa internetovú stránku ScienceDirect. V roku 1999 na základe nej vzniká databáza Scopus, v ktorej sa dá zistiť citovanosť približne 18 000 vedeckých periodík a 5 000 vedeckých vydavateľstiev. Vydavateľský dom ma v roku 2016 hrubý zisk pred zdanením 5,9 mld. USD. Podstatou činnosti všetkých piatich vydavateľstiev je globalizácia.


SPRINGER
Springer Science+Business Media – je druhým vo svete najväčším vedeckým vydavateľstvom, ktoré sa špecializuje na vydávaní vedeckej literatúry v oblasti teoretickej vedy, medicíny, ekonómie, technických vedách, architektúre , stavebníctva a dopravy. Príbeh firmy sa podobá na Elsevier. Julius Springer, nemecký vydavateľ médií v roku 1842 otvoril obchod s knihami. Na jeho základe vybudoval vydavateľstvo. Vydáva knihy z oblasti filozofie, politiky, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a technických vied. Vydavateľ odovzdal svoj podnik synom. Tí rozšírili oblasti záujmu vydavateľstva o biológiu, fyziku a chémiu. Vydavateľstvo získava reputáciu aj známymi menami zo sféry vedy. Je to napríklad preklad práce práce Výskum rádioaktívnych materiálov, ktorej autorkou bola nositeľka Nobelovej ceny za fyziku Marie Skłodowska Curie. Od roku 1906 do roku 1945 s vydavateľstvom spolupracovalo viacero nositeľov Nobelových cien - Paul Ehrlich, Paul Ehrlich, Albert Einstein. Od roku 1945 vydavateľstvo prenikalo na zahraničné trhy. Ako prvé začalo vydávať čínske vedecké práce v angličtine. Springer kupuje mnohé vedecké časopisy, ktoré sa ocitli z rôznych dôvodov na hrane bankrotu. V roku 1990 vydavateľstvo začalo publikovať na internete. Dnes má približne 13 000 spolupracovníkov približne v päťdesiatich krajinách sveta. Pracuje aj s modelom otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám.


JOHN WILEY & SONS
John Wiley & Sons - ako vydavateľstvo vzniklo v roku 1807. Bola to nie veľká tlačiareň v USA, ktorá vydávala a tlačila beletriu. Hoci vydávala aj vedecké a technické publikácie, neboli populárne. Firma začala v tejto oblasti prekvitať až počas druhej priemyselnej revolúcie keď uspokojovala zvýšený dopyt po literatúre z oblasti vedy a techniky. Počas niekoľkých desaťročí začalo vydavateľstvo zverejňovať publikácie z oblasti techniky, architektúry, poľnohospodárstva, stavebníctva, chémie, ale aj sociálnych vied a riadenia podnikania a vedeckých disciplín, ktoré sú populárne. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia otvorilo vydavateľstvo pobočky vo Veľkej Británii, Austrálii, Indii a Kanade, Singapure, Japonsku, či Nemecku. V tom čase začína John Wiley & Sons vydávať učebnice. Koncom osemdesiatych rokov majú najväčší podiel na tržbách firmy. Situácia vydavateľstva sa zlepšuje v roku 1977 keď kupuje Ronald Press, ktorá rozširuje paletu publikácií o vzdelávanie v oblasti podnikania. V roku 2007 firma kúpila akcie Blackwell Publishing (Holdings) Ltd. Okrem vydávania učebníc sa firma John Wiley & Sons zaoberá výskumami v oblasti medicíny a vzdelávania. Grantmi podporuje architektov a dizajnérov. V roku 2015 mala firma zisk 1,8 mld. USD.


TAYLOR & FRANCIS GROUP
Taylor & Francis Group - je medzinárodná firma s hlavným stanom vo Veľkej Británii. V súčasnosti je vydavateľstvo Taylor & Francis Group je súčasťou nadnárodnej vydavateľskej skupiny Informa plc. Firma vznikla spojením podnikov Williama Francisa a Richarda Taylora v roku 1852. Vydáva články z oblasti poľnohospodárstva, chémie, vzdelávania, technických disciplín, geografie, práva, matematiky a sociálnych vied. V roku 1965 začala firma Taylor & Francis vydávať knihy. V roku 1988 firma kúpila vydavateľstvo Routledge, ktoré bolo ich základným konkurentom. V roku 2004 sa spojilo s firmou Informa Plc. Nákup iných vydavateľstiev je v súčasnosti jedným z hlavných prvkov podnikateľskej stratégie Taylor & Francis Group. V jeho portfóliu je 2 500 časopisov. Ročne vydáva približne 6 500 kníh. Hoci je najmenším vydavateľstvom „veľkej štvorky" vedeckých vydavateľstiev. Dcérska firma Routledge je najväčším vydavateľom humanitných a spoločenských vied. Firma má 1 800 zamestnancov v osemnástich pobočkách na celom svete.


SAGE
SAGE Publishing – je najmenšie z piatich najväčších vedeckých vydavateľstiev. Vzniklo v roku 1965. Vydáva viac ako 1000 vedeckých časopisov a približne 800 monografií ročne. Medzi základné tematické oblasti patria podnikanie, spoločenské vedy, sociálne vedy, technológie a medicína. V súčasnosti sú súčasťami podniku značky Corwin Press (od roku 1990), CQ Press (od roku 2008), Learning Matters (od roku 2011) a Adam Matthew Digital (od roku 2012).


KOĽKO TO STOJÍ
Samozrejme, že vedecké vydavateľstvá nie sú zlom. Kedysi sa sústreďovali na presadzovaní poznatkov. Zisky z predaja kníh a časopisov boli minimálne. Napomáhali k tomu, že na scénu vedy sa dostali skutočne renomované osobnosti.
Dnes v epoche internetu, ktorý vznikol aj kvôli slobodnému prístupu k infomáciám, poznatky vedy zostávajú skryté nie kvôli ťažkostiam s publikovaním, ale kvôli cene prístupu. Ak si chcete kúpiť jeden článok zaplatíte v priemere nasledovné sumy: Elsevier 31,5 USD, 35 USD - Springer, 42 USD - Wiley-Blackwell .
Na stránkach vydavateľstiev môžete nájsť rozsiahle cenníky predplatného všetkých časopisov. Napríklad predplatné časopisu Biochimica et Biophysica Acta na rok je 18 710 EUR. Niektoré sú aj lacnejšie.
Cenu predplatného vydavateľstvá zdôvodňujú procesom recenzovania. Recenzovanie pozostáva z niekoľkých etáp. Článok overukú redaktori a potom vedci. Recenzovanie malo aj svoje poruchy a dokonca nie bezvýznamné. V roku 2005 sa objavil článok Rooter: A Methodology for the Typical Unification of Access Points and Redundancy. Jeden z vedeckých časopisov sa rozhodol článok zverejniť, hoci ho vygeneroval počítačový program SCIgen na základe niekoľkých iných článkov, ktoré boli voľne prístupné v internete.
SciGen je počítačový program, ktorý generuje náhodný text, ktorý pripomína vedecký ćlánok obsahujúci, ilustrácie, grafy a poznámky. Ako píšu jeho autori, jeho zámerom je „automaticky generovať tézy pre konferencie, ktoré majú nízke kritériá pre ich prijatie: Vyššie uvedený článok prijali na konferenciu WMSCI a pozvali na ňu jeho autorov. Autori na svojej stránke vyhlásili, že ide o mystifikáciu. Konferencia prišla o sponzora. Študent z Irána pod pseudonymom Mossla Nezhad posal svoj vygenerovaný článok do časopisu Applied Mathematics and Computation. Prijali h. On však vyhlásil, že ide o mystifikáciu a preto ho stihli nezverejniť v tlačenej podobe.
Absurdita situácie je aj v tom, že vedecké články nerecenzujú zamestnanci vydavateľstiev, ale zamestnanci vedeckých ústavov. Vydavateľstvá, ktoré vydávajú vedecké články tak majú jednu veľké výhody. Je to vynikajúci podnikateľský model. Neplatia autorom, ale ani recenzentom. Pracovníci vedeckých ústavov platia za zverejnenie v časopise, ale vydavateľstvo im naplatí, ak by niečo recenzovali. Podobné je to v prípade kníh. Doneste peniaze a vydáme. Za všetko platia tie isté vedecké ústavy, ktoré financujú výskumy, ktoré sú základom potenciálne publikovateľných článkov.
Cena predplatného vedeckých časopisov za tridsať rokov – od roku 1994 do roku 2014 - stúpla približne od 600 do 700%. A čo na to knižnice? Ak chcú udržať svoju úroveň musia si predplácať „balíky" vedeckých časopisov. Nie je to lacné. Preto plaťme oligopolu!

 

AddThis Social Bookmark Button

Předplatné Literárních novin můžete objednat zde.

 

banner Pidivadlo

Partneři

FOK
Logo Pismo black WEB